Už na základnej škole boli všetky dievčatá zamilované do toho najväčšieho fešáka z triedy. Ak to bol modrooký blondiak, tak sa za ním išli doslova potrhať.
Dnes sa na mužov iste pozeráte inak a chémia urobí svoje. No možno aj vy máte skúsenosť, aké je to chodiť s naozaj krásnym mužom. S tou svojou sa zverila čitateľka Paulína, ktorá je dva roky vydatá za fešáka. A odvtedy ju dennodenne zožiera žiarlivosť.
Cyber špiónky: Aj vy „šmírujete“ JEHO mobil?
Krásavec na pohľadanie
Nedajbože, ak ten váš dobre vyzerá, má dobrú prácu, je vtipný, dobrý v posteli a ešte aj slušne zarába. Tak to je skutočne vražedná kombinácia. Pavlíne sa toto všetko splnilo.
„Mám presne takého muža, akého som si vysnívala. Bohužiaľ. Na stretávkach zo základnej školy som si všimla, najmä ak spolužiačky sprevádzajú partneri, že žiadna si krásavca nevzala. Na rozdiel odo mňa. A sú chvíle, kedy im to závidím,“ šokuje mladá žena.
„Vydala som sa za muža, ktorý má vizáž filmovej hviezdy. Modrooký, svetlovlasý. Už moja mama tvrdila, že pekný chlap nie je žiadna výhra, ale naopak: že môj život bude jeden veľký nervák. Vtedy som sa smiala a hovorila jej: Nervák? Prečo? Mať doma pekného muža je super!“
Môže byť jeho EX hrozbou pre váš vzťah?
„Ale nie je. V podstate od začiatku si pripadám ako strážny pes. Bývame na dedine, kde je polovica dospelých žien single a druhá polovica síce partnerov má, ale sú to opilci, bezcharakterní hlupáci alebo minimálne vyzerajú dosť žalostne. A preto, že sme tu obaja vyrastali, viem najmenej o troch či štyroch dievčatách, s ktorými kedysi chodil. Stále sa s tým neviem vnútorne vyrovnať.“
Zíza naňho celá dedina
„Ísť na tunajšiu dedinskú zábavu, ktorá je tu považovaná za alfu-omegu spoločenského života, je pre mňa veľký stres. Vždy sú tam aj jeho „bývalky“, potom tie opustené ženy a nakoniec tie, ktoré sú so svojimi chlapmi nespokojné. Všetky zízajú na môjho muža a niekedy sa mi zdá, že im doslova tečú sliny. Ako by na zábavu do Hornej-Dolnej prišiel Tom Cruise,“ opisuje svoje pocity Paulína serveru doma.nova.cz..
„Každá spoločenská akcia, ktorú musím so svojím mužom absolvovať, je pre mňa absolútna hrôza. Samého ho pustiť nechcem, lebo by ho asi roztrhali. A tak mu robím sprievod a cítim sa, ako by som išla na vlastnú popravu. Ženy ho vždy obkolesia, žiadajú ho o tanec. Čo môžem robiť? Iba tak sedieť so sklopeným zrakom a predstierať, že mi to neprekáža,“ priznáva.
„Zverila som sa svojmu bratovi, lebo som to už nevydržala, a pochopiteľne ma vysmial. Povedal, že mi z toho preplo. Pýtal sa ma, či mám dôkaz, že by mi bol manžel neverný. Keďže žiadny dôkaz nemám, vyzerá to, že mi naozaj preskočilo. No trápi ma to každý deň, celé dva roky, čo sme manželia.“
„Neviem, čo mám robiť. Ak otehotniem, čo plánujeme, nebudem už môcť byť pri ňom neustále. Zbláznim sa z toho. A tiež si neviem predstaviť, že by mi raz povedal, že ide napríklad na služobnú cestu... Brat si myslí, že by som mala navštíviť psychológa. Manžel o mojich obavách našťastie nič netuší, myslím, že je to tak lepšie. Nemal by to vedieť.“



